Ako používať termokameru pri kontrole fasády

Podmienky pre správne meranie:

  1. Teplotný rozdiel: Medzi interiérom a exteriérom musí byť rozdiel okolo 20 °C (napr. vonku 0 °C, vnútri 20 °C). Extrémne podmienky ako napr. -10 °C nie sú vôbec potrebné.
  2. Ustálený stav: V dome sa musí súvisle kúriť aspoň 5-7 dní. Ak zapnete kúrenie deň vopred, steny sú ešte studené a meranie bude skreslené.
  3. Kedy merať: Ideálne skoro ráno (pred východom slnka) alebo neskoro večer. Fasáda nesmie byť nahriata od slnka (aj po západe slnka môže stena "sálať" teplo, ktoré nazbierala cez deň). Steny, ktoré sú celý deň v tieni, môžete merať aj za slnečného počasia
  4. Podnebné podmienky: Nesmie pršať, snežiť. Fasáda musí byť suchá. Pri dokonale zaizolovaných fasádach sa môže stať, že na povrchu fasády sa vytvorí námraza (inovať). Tento jav nehovorí nič o tom, že je fasáda zle zaizolovaná. Meranie mokrej fasády bude na termokamere ukazovať nesprávne hodnoty povrchovej teploty.
  5. Poveternostné podmienky: Nesmie fúkať silný vietor. Na fasáde vzniká „prievanový efekt“ a teplota na fasáde môže ukazovať vyššie hodnoty, ako v skutočnosti sú pri stabilnom počasí.

A: Meranie fasády termokamerou

Cieľom je nájsť miesta, kadiaľ teplo uniká von. Dôležité je, riadiť sa normou, ktorá určuje, že ideálna fasáda má mať na kamere rovnakú teplotu (prípadne nižšiu – infra vyžarovanie z vesmíru) ako je teplota okolitého vzduchu.

Každý stupeň rozdielu medzi povrchovou teplotou fasády a okolitou teplotou znamená približný 25W únik tepla na každý meter štvorcový.

Príklad:

Mám fasádu s plochou 160m2. Vonkajšia teplota je -5 stupňov. Teplota fasády zameraná kamerou je -3 stupne. Teplotný únik je 25W x 160m2 x (-5stupnov-(-3stupne)) = 25x160x2 =8000W teda 8kWh. Staré tehlové alebo škvarové domy majú väčšinou rozdiel teplôt okolo 4 stupňov

Nastavenie parametrov pred samotným meraním fasády:

  1. Nechajte termokameru aspoň 5 minút adaptovať na teplotu okolia.
  2. Nastavte v kamere teplotu pozadia (platí len pre modely FLUKE) cez tlačidlo F2. Teplota pozadia = teplota okolitého vzduchu v interiéri alebo exteriéri, podľa toho kde sa práve nachádzate.
  3. Začnite termovíziu a vytvárajte si fotografie, ktoré sa Vám ukladajú do pamäťovej karty a ktoré si cez adaptér môžete stiahnuť do počítača.
  4. Rozšírené nastavenia
    1. Nastavenie emisivity (len v prípade veľmi detailných meraní). Niektoré materiály od seba odrážajú nielen obraz ale aj infra žiarenie. Napríklad zrkadlo ma dokonalý odraz obrazu aj infražiarenia, a preto Vám kamera neukáže teplotu povrchu zrkadla, ale ukáže Vám teplotu objektu, ktorá sa pred zrkadlom nachádza. Ak by ste chceli zistiť skutočnú teplotu zrkadla, museli by ste emisivitu nastaviť blízko nule. Emisivita, teda samotná odrazivosť od fasády alebo stien je veľmi nízka, preto postačuje nastaviť emisivitu okolo 0,93-0,95. Problémové materiály sú leštený hliník, nerez, zrkadlá, čiastočne aj okenné tabule
    2. Na fasáde alebo v okolí môžu existovať rušivé elementy, ktoré pri meraní nepotrebujete zaznamenávať, a ktoré vám zbytočne infraškálu degradujú. Keďže potrebujete na fasáde objaviť len miesta, ktoré skutočne spôsobujú únik, nastavte si v kamere rozsah meraných teplôt.

Reálny príklad: Vonkajšia teplota má -11 stupňov a teda všetko, čo bude na fasáde pod -11 stupňov nás nemusí zaujímať, pretože z normy už vieme, že takáto oblasť fasády je kvalitne zaizolovaná. Tak isto nás nemusí zaujímať teplota vyššia ako je napríklad teplota vo vnútri domu okolo +21 stupňov, prípadne vyčleníme teploty nahriateho komína, výduch digestora z kuchyne atď.

Obr. č. 1 Snímka pred nastavením rozpätia teplôt

Termokamera - Snímka pred nastavením rozpätia teplôt
Termokamera - Snímka pred nastavením rozpätia teplôt

Obr. č. 2 Snímka po nastavení rozpätia teplôt medzi -11 až +21 stupňov

Termokamera - Snímka po nastavení rozpätia teplôt medzi -11 až +21 stupňov
Termokamera - Snímka po nastavení rozpätia teplôt medzi -11 až +21 stupňov

Infrakamera zaznamenáva len to, kde je na fasáde zlá izolácia a tým oblastiam, treba pri rekonštrukcii venovať najväčšiu pozornosť. Na snímkach je budova, ktorá je izolovaná PIR izoláciou, ktorá je v dnešných podmienkach jedna z top izolácii a preto sa na nej nenachádza žiadna časť s teplotou vyššou ako -11 stupňov.

B: Meranie termokamerou vo vnútri domu

Podľa normy by rozdiel medzi teplotou vzduchu v miestnosti a povrchom steny nemal presiahnuť 3 °C. Ak máte v izbe 22 °C a stena má 18 °C, budete pociťovať nepríjemný chlad ("prievan"), aj keď sú okná zatvorené a v prípade silného vetra alebo nižších externých teplôt sa pocit a hlavne únik tepla môže zväčšiť.

Nastavenie parametrov pred samotným meraním:

  1. Nechajte termokameru aspoň 5 minút adaptovať na teplotu okolia.
  2. Nastavte v kamere teplotu pozadia (platí len pre modely FLUKE) cez tlačidlo F2. Teplota pozadia = teplota okolitého vzduchu v interiéri alebo exteriéri, podľa toho kde sa práve nachádzate.
  3. Začnite termovíziu a vytvárajte si fotografie, ktoré sa Vám ukladajú do pamäťovej karty a ktoré si cez adaptér môžete stiahnuť do počítača.
  4. Rozšírené nastavenia a merania
    1. Nastavenie emisivity – platí to isté ako pri meraní fasády – viď popis vyššie. Hlavne pri meraní vo vnútri môžu okenné tabule odrážať infražiarenie vnútorných osôb alebo predmetov. Buď zatiahnite žalúzie, alebo pre zmeranie teploty okennej tabule, nastavte emisivitu pre okenné sklá.
    2. Nastavenie rozpätia teplôt na odstránenie rušivých elementov, ktoré pri meraní nepotrebujete zaznamenávať. Oproti meraniu fasády, sa rozpätie nastaví nasledovne: priestor je vykúrený na 22 stupňov Celzia. Rozpätie zaznamenávanej teploty nastavíme o tri stupne nižšie ako je teplota priestoru. V našom prípade pod 19 stupňov.

Obr. č. 3 Snímka pred nastavením rozpätia teplôt

Termokamera - Snímka pred nastavením rozpätia teplôt

Obr. č. 4 Snímka po nastavení rozpätia teploty pod 19 stupňov

Termokamera - Snímka po nastavení rozpätia teploty pod 19 stupňov

Na snímke môžeme vidieť, že steny nejavia žiadne nepovolene hodnoty a treba sa zamerať najmä na rekonštrukciu okien, ako je nastavenie prítlaku tesnení, prípadná výmena tesnení, ktorá by sa mala robiť každých 10 rokov, nakoľko gumové tesnenia degradujú, pokiaľ ich neošetrujete silikónovým olejom.

  • Sledovanie rosných bodov: to sú miesta, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou začne tvoriť pleseň, ak sa nebude dostatočne vetrať alebo nedôjde k zlepšeniu izolácie fasády. Väčšinou to býva v rohoch stien a okolo okien. Pri zisťovaní rosných bodov treba mať na pamäti, že u každého človeka sa môže voda vyzrážať pri inej teplote.

Príklad:

Máme vykúrený dom na 22 stupňov a vlhkosť v priestore okolo 55% (Na meranie potrebujete vlhkomer alebo domácu meteostanicu). V tabuľke č.1 si pozrieme aký je rosný bod pre zadané parametre 22 °C a 55% vlhkosť. Z tabuľky vidíme, že voda sa začne vyzrážať pri teplote medzi 12-13 °C.  Termokamerou začneme odhaľovať všetky miesta, ktoré sa hýbu okolo 12-13 stupňov a to budú miesta, kde by sa mohla vytvoriť pleseň, ak by sme nevyvetrali priestor a neznížili vlhkosť v dome.

Najmä keď sa v dome varí, alebo suší prádlo, môže vlhkosť vyskočiť až na 70% a pri tejto vlhkosti sa voda začne vyzrážať už pri 16 stupňoch na stene alebo oknách.

Ak sa chcete v dome zamerať iba na rosné body, nastavte si rozpätie meraných teplôt v rozmedzí jeden stupeň nad hodnotu rosného bodu a 1 stupeň pod hodnotu rosného bodu.

Tab. č. 1 Stanovenie teploty rosného bodu

Tabuľka - Stanovenie teploty rosného bodu